1938 - 1945
14. 2. 2006
Dvadsaťročný potešiteľný vývoj rimavskosobotského gymnázia prerušili udalosti
roku 1938. Po mobilizačnej vyhláške obsadilo vojsko 23. 9. 1938 budovu gymnázia.
Časť profesorov narukovala, pobočky vyšších tried sa zlúčili. Znížil sa počet
vyučovacích hodín a dochádzka z južnej časti bola obmedzená prerušenou
dopravou. Po mníchovskom diktáte riaditeľ Ján Faluba prijal ponuku starostu
tisovca Gustáva Čecha, aby gymnázium prešlo do Tisovca. Žiaci odnášali vlakom
knihy a učebné pomôcky, ktoré boli štátnym majetkom, do Tisovca. Žiaci sa mali
hlásiť k ďalšej dochádzke 7. 11. v Tisovci na meštianskej škole. Okrem sobotských
žiakov sa tu hlásili aj žiaci z Lučenca a Rožňavy. Žiakov ôsmych tried
umiestnili v budove meštianskej školy a 6 tried bolo v budovách troch ľudových
škôl. Gymnazisti mali vyučovanie doobeda, domáci žiaci popoludní. Riaditeľňa
bola spoločná, zborovne boli osobitne, gymnaziálna na 2. a meštianska na 1.
poschdí. Kabinety boli spoločné. Pre nedostatok vyučovacích priestorov ako aj pre
ťažkosti s ubytovaním väčšina žiakov odišla do Brezna alebo Banskej Bystrice.
Koncom šk. roku 1938/39 malo gymnázium 13 tried so 411 žiakmi, maturovalo 32
abiturientov. Na memorandum rodičovského zruženia Ministerstvo školstva
oznámilo riaditeľstvu školy začiatkom októbra 1939, že vláda schvaľuje
presťahovný ústav jako samostatné Slovenské gymnázium so sídlom v Tisovci.
Súčasne vyzíva obec, aby sa v tejto núdzovej situácii postarala o materiálne
zabezpečenie ústavu a v čo najkratšom čase počítala s výstvbou budovy. Plány
na výstvbu sa však nerealizovali, pretože sídlom okresu sa stala Hnúšťa, kde sa
začala výstavba meštianskej školy a podporovala sa aj bytová výstavba.
Gymnázium v Tisovci za sedem rokov svojej existencie dosiahlo pozoruhodný
rozkvet.
roku 1938. Po mobilizačnej vyhláške obsadilo vojsko 23. 9. 1938 budovu gymnázia.
Časť profesorov narukovala, pobočky vyšších tried sa zlúčili. Znížil sa počet
vyučovacích hodín a dochádzka z južnej časti bola obmedzená prerušenou
dopravou. Po mníchovskom diktáte riaditeľ Ján Faluba prijal ponuku starostu
tisovca Gustáva Čecha, aby gymnázium prešlo do Tisovca. Žiaci odnášali vlakom
knihy a učebné pomôcky, ktoré boli štátnym majetkom, do Tisovca. Žiaci sa mali
hlásiť k ďalšej dochádzke 7. 11. v Tisovci na meštianskej škole. Okrem sobotských
žiakov sa tu hlásili aj žiaci z Lučenca a Rožňavy. Žiakov ôsmych tried
umiestnili v budove meštianskej školy a 6 tried bolo v budovách troch ľudových
škôl. Gymnazisti mali vyučovanie doobeda, domáci žiaci popoludní. Riaditeľňa
bola spoločná, zborovne boli osobitne, gymnaziálna na 2. a meštianska na 1.
poschdí. Kabinety boli spoločné. Pre nedostatok vyučovacích priestorov ako aj pre
ťažkosti s ubytovaním väčšina žiakov odišla do Brezna alebo Banskej Bystrice.
Koncom šk. roku 1938/39 malo gymnázium 13 tried so 411 žiakmi, maturovalo 32
abiturientov. Na memorandum rodičovského zruženia Ministerstvo školstva
oznámilo riaditeľstvu školy začiatkom októbra 1939, že vláda schvaľuje
presťahovný ústav jako samostatné Slovenské gymnázium so sídlom v Tisovci.
Súčasne vyzíva obec, aby sa v tejto núdzovej situácii postarala o materiálne
zabezpečenie ústavu a v čo najkratšom čase počítala s výstvbou budovy. Plány
na výstvbu sa však nerealizovali, pretože sídlom okresu sa stala Hnúšťa, kde sa
začala výstavba meštianskej školy a podporovala sa aj bytová výstavba.
Gymnázium v Tisovci za sedem rokov svojej existencie dosiahlo pozoruhodný
rozkvet.
