Dejiny Československého štátneho reálneho gymnázia 1923 - 1938
14. 2. 2006
Po vzniku Československej republiky gymnázium existovalo jako Spojené
protestantské gymnázium - vzniklo spojením dvoch škôl, aj dvoch cirkví. Tento
dvojitý cirkevný charakter sa zachoval až do roku 1923. Pobočné triedy s
vyučovacím jazykom slovenským otvorené začiatkom šk. roka 1920/21 mali už od
začiatku charakter štátnej školy. Zavedením osemročnej školopovinnej dochádzky
od roku 1927 veľkú časť žiactva pôvodne viazali v okrese meštianske školy,
ktoré navštevovali najmä deti z chudobných a viacpočetných rodín. Chudobných
nadaných žiakov vydržiavali na gymnáziu rôzne štipendiá, finančné podpory a
požičané učebnice. Štatistika : "v školskom roku 1927/28 bolo na slovenskom
oddelení 8 tried s 220 žiakmi a v školskom roku 1937/38 už 14 tried so 428
žiakmi." Poštátnenie gymnázia znamenalo značnú finančnú úľavu pre rodičov
študentov, no aj po poštátnení platili žiaci ročné školné 400 Kč. Nemajetní žiaci
mohli byť od platenia školného omilostení. V školskej menze sa stravovali
väčšinou chudobní žiaci, ktorí bývali v Rimavskej Sobote na priváte, za mesačný
poplatok 200 Kč. Dostávali obedy a večere. Chudobní mohli byť od poplatkov
oslobodní. Absolventi gymnázia z Revúcej, Rožňavy a Rimavskej Soboty, ktorí
pokračovali v štúdiu na VŠ v Bratislave pociťovali potrebu samostatného
združenia. Vzniká tak Združenie slovenských akademikov (1928). Spočiatku
nebolo slovenských profesorov, ktorí by jazykovými znalosťami zvládli obsahovú
náplň vyučovania. Postupne za pomoci českých pedagógov vychádzali školské
učebnice. V tridsiatych rokoch pôsobilo na ústave aj viac českých profesorov s
aprobáciou na jazyky a prírodne vedy. Po dokončení vysokoškolských štúdií sa na
školu vracajú ako profesori aj bývalí absolventi gymnázia.
protestantské gymnázium - vzniklo spojením dvoch škôl, aj dvoch cirkví. Tento
dvojitý cirkevný charakter sa zachoval až do roku 1923. Pobočné triedy s
vyučovacím jazykom slovenským otvorené začiatkom šk. roka 1920/21 mali už od
začiatku charakter štátnej školy. Zavedením osemročnej školopovinnej dochádzky
od roku 1927 veľkú časť žiactva pôvodne viazali v okrese meštianske školy,
ktoré navštevovali najmä deti z chudobných a viacpočetných rodín. Chudobných
nadaných žiakov vydržiavali na gymnáziu rôzne štipendiá, finančné podpory a
požičané učebnice. Štatistika : "v školskom roku 1927/28 bolo na slovenskom
oddelení 8 tried s 220 žiakmi a v školskom roku 1937/38 už 14 tried so 428
žiakmi." Poštátnenie gymnázia znamenalo značnú finančnú úľavu pre rodičov
študentov, no aj po poštátnení platili žiaci ročné školné 400 Kč. Nemajetní žiaci
mohli byť od platenia školného omilostení. V školskej menze sa stravovali
väčšinou chudobní žiaci, ktorí bývali v Rimavskej Sobote na priváte, za mesačný
poplatok 200 Kč. Dostávali obedy a večere. Chudobní mohli byť od poplatkov
oslobodní. Absolventi gymnázia z Revúcej, Rožňavy a Rimavskej Soboty, ktorí
pokračovali v štúdiu na VŠ v Bratislave pociťovali potrebu samostatného
združenia. Vzniká tak Združenie slovenských akademikov (1928). Spočiatku
nebolo slovenských profesorov, ktorí by jazykovými znalosťami zvládli obsahovú
náplň vyučovania. Postupne za pomoci českých pedagógov vychádzali školské
učebnice. V tridsiatych rokoch pôsobilo na ústave aj viac českých profesorov s
aprobáciou na jazyky a prírodne vedy. Po dokončení vysokoškolských štúdií sa na
školu vracajú ako profesori aj bývalí absolventi gymnázia.
